sa uskutočnila v dvoch denných etapách (Step by step a Antabus blues) a jednej nočnej etape, spolu záchranári riešili sedem úloh. Všetky súťažné úlohy obsahovali záchranársku časť aj „lekársku“ časť, t.j. diagnostiku a liečbu, ku ktorej nemajú záchranári pri reálnom zásahu oprávnenie.
  Myšlienkou súťaže bol headline „Záchranári bez hraníc“, teda ukázať schopnosť záchranárov vysporiadať sa s diagnostikou a liečbou v rámci rozšírených kompetencií.      Novinkou bolo aj udeľovanie malusov (negatívnych bodov) pri podaní liečby, ktorá bola evidentne škodlivá až nebezpečná v danej situácii.
   Viedla nás k tomu myšlienka, že pri reálnom zásahu je nebezpečnejšie podať škodlivý liek, ako oneskorené podanie lieku správneho v duchu zásady „primum non nocere“. Vo všeobecnosti boli velmi veľké individuálne rozdiely medzi posádkami, čo sa odzrkadlilo v rozpätí získaných bodov na jednotlivých úlohách. Úspešné posádky preukázali nadštandartné vedomosti, posádky na konci pelotonu mali problémy aj s činnosťami, ktoré patria do základných postupov RZP.

    Uvádzam niekoľko postrehov, ktoré sa opakovali na všetkých úlohách:
     
    - záchranári majú pomerne dobré teoretické vedomosti, ale majú problém ich reálne    
        použiť v praxi, najmä pod tlakom skúmavého pohladu rozhodcu, alebo výrazne    
        rušivého okolia. Vo výuke chýbajú tzv. skills (zručnosti) – praktický nácvik postupov,
        ktoré by posádka vykonávala podvedome, aj ked okolie rozptyluje pozornosť
        záchranárov. Napr. každý záchranár odrecituje postup ABC, ale u pacienta
        v bezvedomí po autonehode spriechodnenie dýchacich ciest, kontrolu dýchania a pulzu
        na periférii alebo karotíde v praxi urobilo správne a včas minimum posádok
   - väčšina záchranárov pozná indikácie liekov, ale chýbajú vedomosti o negatívnych
        účinkoch liekov a kontraindikáciách. Tak isto endotracheálna intubácia nie je len
       „zastrčenie kanyly do trachei“, ale kontrola polohy a riešenie prípadných komplikácií.
       Aj na súťaži používajte len metodiky, ktoré máte dobre zvládnuté (aj v anesteziológii sa
       hovorí, že najbezpečnejšie anestetikum je to, ktoré anesteziolog najlepšie pozná)
 - mnoho záchranárov „počúva, ale nepočuje“: spýtajú sa pacienta alebo svedka na dôležitú
       informáciu, ale kým zaznieva odpoveď už sa venujú inej činnosti a neregistrujú dôležitú
       informáciu. Prekvapivo málo posádok vyťažilo od figurantov informácie, ktoré im mohli        výrazne pomôcť v diagnostike.
 - málo posádok urobilo systematicky prvotné a druhotné vyšetrenie (aj ked verím, že ho
       vie každý odrecitovať spamäti). Aj samotné vyšetrenie pacienta bolo bodované (ako to
       býva na každej súťaži) a aj v praxi je dôležité ho dokončiť, môže priniesť nové
       informácie, aj je zdanlivo diagnoza už urobená.
 - je potešitelné, že sa zvyšuje počet posádok, ktoré sa pacientovi predstavia, pristupujú    
       empaticky, vysvetlia postup diagnostiky a liečby, čo bolo tiež bodovo hodnotené.  
       Obzvlášť dôležité je to pri nepríjemných a bolestivých výkonoch, ako je punkcia
       pneumotoraxu, externá kardiostimulácia a pod. Napriek predchádzajúcej kritike treba
       povedať, že veľa záchranárov preukázalo nadštandartné vedomosti. Aj ked sa
       v súčasnosti cítia často dehonestovaní do úlohy „taxikárov“, mnohí úspešne riešili      
       tohtoročné „lekárske úlohy“, výborne zvládli diferenciálnu diagnostiku a liečebné
       postupy doteraz vyhradené len lekárom.

 -  úloha sa venovala dif dg dušnosti, prevaha posádok sa nedala odviesť figurantom od  
    diagnostiky tenzného PNO. Napriek tomu aj ked pacient udával astmatický záchvat,
    rozhodca hlásil spastické dýchanie na ventilovanej strane, záchranári tvrdohlavo
    odmietali podať pacientovi Ventolin, aj ked ho zjavne potreboval tiež (okrem punkcie
    PNO). Pacient môže mať aj dve diagnózy naraz! Posádky boli viac ochotné podať
    pacientovi Syntophyllin a kortikoid venózne, ako Ventolin inhalačne. Pravdepodobne sa
    jedná o skúsenosť z praxe, kedy pacientovi s astmatickým záchvatom podávame túto
    liečbu, ale spravidla sa jedná o pacientov v domácom prostredí, ktorí už možnosti liečby
    sprayom vyčerpali (podali si ho sami pred volaním RLP). Tenot pacient jasne udával, že
    spray nemohol použiť, lebo si ho zabudol. Asi 10% posádok dosiahlo úrovne RLP - ide o
    posádky, ktoré so správnou technikou a premedikáciou punkovali hrudník v správnej
    lokalizácii, prípadne zvládli správne OTI a punkciu hrudníka po kolapse obehu. Zomrelo
    10 pacientov, tj 24% (tí, ktorým posádka nevykonala punkciu hrudníka včas). Čo
    posádky vyriešili so 100% úspešnosťou: - všetky posádky dospeli k dg. tenzného
    pneumotoraxu po tupom poranení hrudníka - takmer všetky podali O2 maskou - relatívne
    solídne primárne vyšetrenie - zaistenie i.v. linky - podanie kryštaloidu i.v.

    NA ZAMYSLENIE (Dr. Hovorka):
    - nedostatečná a neúplná anamnéza, často chyběl dotaz na alergie před podáním léčiv - i         přes relativně solidní primární vyšetření se správnou hlavní diagnosou nezhodnotili
      mnozí stav pacienta jako extrémně alarmující a k punkci hrudi přistupovali pozdě -
      dechová frekvence nezajímala 90% posádek
    - nevhodné až arogantní chování posádek k figurantům, posádka nevěnuje pozornost
      tomu, co figurant říká
    - nedostatečné či žádné sekundární vyšetření po ošetření tenzního PNO
    - nedostatečná či ne zcela vhodná analgosedace, občas dokonce žádná
    - punkce či drenáž hrudníku bez desinfekce a místního znecitlivění, někdy v nevhodné
      lokalizaci, všichni teoreticky znali místo punkce PNO, ale část šla píchat hemothorax           - pozdní či žádná terapie incip. bronchospasmu při asthmatu bronchiálním, posádky
   Příliš nevěnovaly pozornost tomu, že pacient astmou bronchiale trpí. Navíc včasné  
   podání beta+ jim mohlo pomoci při diff dg. rozvaze... - mnoho posádek bylo ochotno
   ponechat přítelkyni pacienta v pro ni zcela neznámém terénu v třeskuté zimě a bez
   spojení, spíše ale asi ze strachu z rozhodčích. V reálu by byl její osud jistě lepší...

   -úloha sa venovala dif dg kolapsu. Záchranári mohli od susedky zistiť, že sa nejedná o
   úraz hlavy a venovať sa netraumatickým príčinám. Prevažná väčšina stanovila diagnózu
   správne (stačilo symptomatická bradykardia), nesprávnu dg. urobili len štyri posádky
   (hlavne AIM, alebo nevedeli). Úplnú diagnozu, t.j. symptomatická bradykardia pri AV
   bloku III stupňa stanovili len tri posádky. Úspešne postupovali aj posádky, ktoré pacienta
   dali do autotransfúznej polohy, podali tekutiny a transportovali na kardiologické
   pracovisko (s možnosťou kardiostimulácie). Napriek správnej diagnostike externú
   kardiostimuláciu (aspoň ako nápad, aj keď nevedeli praktický postup) navrhlo urobiť
   alebo urobilo 24 posádok (57%). Aj keď je externá kardiostimulácia bolestivá,
   analgosedáciu podalo 16 posádok (38%). Smutné je, že pri bezvedomí neznámej etiológie
   glykémiu nemeralo 12 posádok (28%) ! 10 posádok (23%) podalo pacientovi vyslovene
   škodlivú liečbu: nitrát (je KI pri hypotenzii a bradykardii), betablokátor (KI pri hypotenzii
   a bradykardii), amiodaron (používa sa pri tachyarytmiách, spomaluje vedenie v AV uzle
   čím zhorší bradykardiu), vagové manévre. Táto liečba vedie k zhoršeniu stavu až zástave
   srdca!
  NA ZAMYSLENIE: - niektoré posádky pri pohlade na EKG ktoré im nič nehovorí,
       tipujú si ako najpravdepodobnejšiu možnosť akútny infarkt myokardu a čo je horšie –          aj ho liečia!
       Ak neviem čo je pacientovi, použijem jednoduché MOVE ( M – monitoring,
       O –   oxygen, V – venózny prístup, E – expert /volám o pomoc) a transportujem.
       Liečebné pokusy na pacientovi sú väčšinou škodlivé...

   -šplh po rebríku zvládli posádky v časoch od 11 sec do 2 min 30 sec, prevažná väčšina sa
    zmestila do minuty. Vo  vedmostnom teste sa pohyboval počet správnych odpovedí od 0       do    16, priemerne 4,3 správnej odpovede. Paradoxne ide záchranárom lepšie latinčina,    
    ako názvy liekov, aj ked sme si mysleli, že to bude naopak (mená zvieratiek sa
    nehodnotili).  Uvádzané lieky sa všetky používajú v záchranných službách, predpokladali
    sme, že sa záchranári učili generiká, keďže takto sú uvádzané v odbornej literatúre.    
   Vieme, čo vlastne podávame pacientom?
   Najlepšie dopadol Intrenon, Sedacoron, Calypsol a Diprivan.
   NA ZAMYSLENIE: Calypsol: Kanavit Sedacoron: kortikoid, Adenocor Degan:  digoxín       Tensiomin: dopamín,  katecholamín Anexat: antidotum organofosfátov

 Riešením úlohy bola štandartná KPR u dieťaťa s fibriláciou komôr, záludnosťou zo strany rozhodcov bolo počítanie dávok liekov a defibrilačnej energie podľa hmotnosti dieťaťa. Predpokladali sme, že rytmus komorovej fibrilácie nebude súťažiacim robiť žiadny problém. Napriek tomu stanovilo správnu diagnozu (zástava srdca pri fibrilácii komôr) len 19 posádok (45%), vyskytli sa diagnózy ako exitus (niektorí dieťa rovno odpísali), kraniotrauma (?), kardiálne zlyhanie po operácii (s odstupom niekoľkých rokov?), kardiomyopatia. Kvalitne vykonávanú KPR predviedlo len asi 10 posádok (23%), pen         alizáciu za nesprávny postup dostalo 17 posádok (40%) – napr. posádky defibrilovali aj matku, ktorá držala dieťa za nohy. Vyskytli sa posádky, ktoré KPR vôbec nezahájili, boli majstri, ktorí držali masku naopak. Správnu dávku adrenalínu podalo 26 posádok (62%), dávky adrenalínu boli v rozpätí 0,03 mg až 1 mg. Správnu dávku energie pri defibrilácii podalo 27 posádok (64%) Správne (miesto a hlbka stlačenia, správny pomer, zbytočné neprerušovanie masáže) vykonávalo nepriamu masáž srdca 19 posádok (45%) Len asi polovica z nás vie správne resuscitovať dieťa?!
NA ZAMYSLENIE (MUDr Hanula): Najčastejšie chyby:
   - nedôsledné prvotné vyšetrenie pacienta (stav vedomia, kontrola dýchania, kontrola
     pulzov)
   - takmer všetky posádky vedeli správne dávkovanie liekov a dávku defibrilačného
     výboja, obrovský problém však     robilo prepočítanie na aktuálnu hmotnosť pacienta,    
     niektoré posádky to nedokázali vypočítať vôbec, niektoré sa pomýlili v desatinných    
     čiarkach a niektoré to vypočítali zle
  - časté nedodržanie schémy KPR pri KF/KT
  - často zlé miesto a nesprávna hĺbka kompresií   hrudníka
  - nedostatočný záklon hlavy a adekvátne predýchavanie resuscitačnej figuríny
  - niektoré posádky mali naopak tvárovú masku na Ambu-vaku
  - často bola ako primárna diagnóza stanovená dg: vrodené ochorenie srdca
Koľkokrát zomrel figurant? - 3 posádky stanovili u pacienta diagnózu exitus, napriek  
tomu, že vedeli o KT. Závažné pochybenie: - niektoré posádky nerozpoznali KT, dokonca
boli aj posádky, ktoré rozpoznali že sa jedná o KT, ale pokračovali v resuscitácii bez
použitia defibrilácie. - zopár posádok po oznámení, že nemôžu zaintubovať pre zlé
anatomické pomery, siahlo hneď ku koniotómii, bez toho aby si overili, či sa dá
predýchavať ambuvakom.

 Úloha bola zameraná na zaistenie dýchacích ciest a organizačné schopnosti záchranárov, ktorí mali vo dvojicI zvládnuť dvoch pacientov za výdatného vyrušovania svedkom nehody. Ťažko zranený vodič, zvalený v bezvedomí na volant, potreboval do 2 min spriechodnenie DC (akýmkoľvek spôsobom – predsunutie sánky, airway, combitube, laryngeálna maska...), inak zomiera na hypoxiu. Predpokladáme, že všetci záchranári ovládajú klasické ABC pri resuscitácii, len chýba praktický nácvik použitia aj pri vyrušovaní dvoma hlučnými figurantami. Pacientke s poruchou vedomia (ktorá imponovala ako commotio cerebri) zmeralo glykémiu 32 posádok (76%).
 NA ZAMYSLENIE: - všetky posádky indikovali nasadenie Schanzovho límca na
  stabilizáciu krčnej chrbtice, aj ked 11 posádok (26%) ho nasadilo zle, niektoré dokonca
  naopak. Ale len 11 posádok (26%) spravilo u pacienta v bezvedomí primárne vyšetrenie
  (vedomie, dýchanie, pulz alebo kapil. návrat) do 1 min od príchodu na miesto nehody a len
  25 posádkam (59%) pacient prežil, kedže do 2 min zaistili dýchacie cesty. Poučenie:
  budeme mať pacientov bez neurologického deficitu ale mŕtvych... - každej poruche
  vedomia treba odmerať glykémiu

 Pomerne ťažká úloha s diagnostikou  hypertermie (heat stroke) s rabdomyolýzou a hyperkaliemiou – život ohrozujúci stav. Aj posádky, ktoré liečili hypertermiu (bez diagnostikovania hyperkaliemie) a postupovali správne, dostali pomerne vysoké bodové hodnotenie. Posádky postupovali väčšinou dobre, vrátane získania informácie o prehriatí a začatia liečby chladením. Opäť bola dôležitá anamnéza od kamaráta – vedel dať informáciu o nadmernom pobyte v saune a osobnej anamnéze pacienta. Úplne nedostatočne odobralo anamnézu od svedka príhody 24 posádok (57%) Diagnozu hypertermie stanovilo 31 posádok (73%), 32 posádok podalo kryštaloid (76%), 31 posádok podalo pri krčoch benzodiazepín (ostatné nepodali pri krčoch aj opakovaných nič). Až 8 posádok (19%) nemeralo pri poruche vedomia glykémiu. Viaceré posádky pristupovali k chladeniu velmi opatrne (asi si to pamätali z liečby popálenín, ale tam má pacient normálnu telesnú teplotu!). Pri prehriatí musí byť chladenie agresívne po telotu 38 stC.
   Ak posádky uvideli EKG, kde bol obraz hyperkaliemie, často zabudli na diagnozu hypertermie a nechali sa zmiasť – najčastejšie videli AIM a rôzne typy arytmií. Kompletnú správnu diagnozu (hypertermiu s rabdomyolýzou a hyperkaliemiou) stanovila jedna posádka, rovnako liečbu hyperkaliemie indikovala táto posádka. 13 posádok (30%) dostalo na tejto úlohe malus za škodlivú liečbu, najčastejšie atropín, mesocain, isuprel)
NA ZAMYSLENIE:
 - v urgentnej medicíne sa ráta aj symptomatická liečba
 - chladenie, kyslík, kryštaloidy a benzodiazepín pri krčoch zlepšili stav pacienta
 - vyše polovica posádok vôbec nepočúvala svedka udalosti, ktorý vedel dodať dôležité    
    informácie

Úloha bola imitáciou hromadného nešťastia a testovala vedomosti pri prechode od individuálnej medicíny k medicíne katastrof. Posádka mala roztriediť 8 figurantov podla systému farebnej škály červená-žltá-zelená-čierna a vykonať len ošetrenie, ktoré sa poskytuje pri triedení (čo bolo uvedené i v zadaní). Kto zabudol: počas triedenia sa robia len jednoduché život zachraňujúce výkony, t.j. zastavenie masívneho arteriálneho krvácania a spriechodnenie DC jednoduchým spôsobom – zmena polohy, airway. Podmienky boli značne zjednodušené, záchranári nemuseli vyšetrovať, stav figurantov bol uvedený na kartičke, a to podla systému triedenia START (vedomie, dýchanie, kapil, návrat a periférny pulz a hlavné zranenie). Napriek tomu boli niektorí pacienti zaradení rôznymi posádkami do kategŕií od zelenej až po čiernu.
  Len tri posádky si situáciu zjednodušili zvolaním, aby sa všetci chodiaci (teda zelení) zhromaždili na jednom mieste. Viacerým nebol jasný rozdiel medzi prioritou ošetrenia a prioritou odsunu. Pacient s naliehavou prioritou ošetrenia (červený) sa po jednoduchom zásahu, ako je spriechodnenie DC alebo zastavenie arteriálneho krvácania tlakový obväzom stáva žltým v rámci priority odsunu.
   Títo dvaja pacienti (Florán a Severín) v našej úlohe opakovane zomreli bez základného ošetrenia.  Alfonz (čierny): pacient bez dýchania a pulzu je pri HN mrtvy, tu bol 4x červený, 1x dokonca žltý Florián (červený): vyžadoval spriechodnenie DC pri bradypnoe, 5x bol žltý, 1x zelený! (stihol by umrieť). Po spriechodnení DC sa na transport stáva žltým. Kornélia (červená): vyžaduje urgentný transport pri krvácaní do brušnej dutiny, 5x bola žltá, 1x zelená (stihla by zomrieť na hemoragický šok) Severín (červený, po zastavení krvácania tlakovým obväzom sa stáva žltým): 8x žltý, raz zelený (zomrel by na hemoragický šok) Izidor (žltý): 7x zelený, 2x červený Gertruda (zelená): 5x žltá Xénia (zelená):5x žltá Elvíra (zelená):1x žltá
   NA ZAMYSLENIE: - pacient s krvácanim do brucha a hemoragickým šokom (Kornélia) bol smerovaný do vzdialenej Bratislavy – pri takomto pacientovi platí „load and go“, teda transport na najbližšie chirurgické pracovisko, kde je možné zastaviť krvácanie - pacientovi s frekvenciu dychov 6/min posádka obväzovala hlavu, ale dýchanie ich nezaujímalo - 28 posádok (66%) počas zásahu vôbec nepodalo hlásenie na KOS - niektoré posádky počas triedenia robili rozsiahlu liečbu (zaistenie žily, oxygenoterapia, obväzovanie menších poranení...)

    A na záver Tých, čo sú v svojom odbore vynikajúci, je vždy málo – inak by boli priemerní. Súťaž je hra, tu sme mali možnosť vyskúšať si to, čo v praxi nerobíme – ak sa Vaše mozgové bunky pobavili, tak sme boli úspešní... A ak odchádzate trochu rozčarovaní a doma otvoríte učebnicu, tak nás to poteší... Výstupom pre organizačný tím je: kompetencie áno, ale udelované individuálne.
                                                                                                MUDr. HANA Turečková